Zatvárame oči.

20. prosince 2015 v 0:11 | xoxo
Alebo rozprávanie o tom, ako ľudia nie sú ľuďmi a svetu vládne banalita.
VIAC V CELOM ČLÁNKU


Dnes, keď som sedela v autobuse, som si uvedomila jednu vec. Vzhliadla som hore a napadlo mi zistiť si, koľko ľudí sa práve hrá na mobile. Takmer všetci. Celkovo ma to sklamalo, ale potom sa obrátil jeden pán a v ruke držal Rubikovu kocku. Čoby držal, on ju riešil! Okamžite sa mi vrátila viera v túto spoločnosť a rozhodla som sa o tom dnes napísať. Ale to nie je všetko, čo mám na srdci.
Všimla som si, že ľudia už sa nesprávajú ľudsky. Sú to len prázdne telesné schránky, ktoré vykonávajú to, na čo boli naprogramovaní a vôbec nad ničím sa nezamýšľajú. Uspokoja sa s dostatočným a nemajú akékoľvek ambície sťať sa niečím viac. Vezmime si takú vysokoškolskú jedáleň. Prídem na obed, usadím sa k prázdnemu stolu a obedujem. Príde niekto ďalší s táckou v ruke, ani sa neunúva spýtať sa ma, či si môže prisadnúť, ale i tak tak urobí a hľadí si svojho. Nechcem tu teraz moralizovať a tváriť sa, že som niečo viac ako ostatní, ale pre Pána Boha, veď na to nám narástli tie ústa - na komunikáciu! Nebolo by to oveľa krajšie, keby sme spolu hovorili? Toľko ľudí, a ja nie som výnimkou, dnes trpí rôznymi depresiami, cítia sa sami a to najmenej, čo môžeme urobiť, je prihovoriť sa. Nerozumiem, prečo sú ľudia v dnešnej spoločnosti takí neempatickí a zahľadení sami do seba. A pritom by stačilo len otvoriť oči a obhliadnuť si ten svet okolo nás! Denne prichádzame o milión vecí, ktoré sa udejú, a to len preto, lebo nežijeme pre daný moment.
Neskutočne ma desí tá predstava, že každý žije len preto, aby mohol žiť a pritom umiera skôr, ako umrie. Ráno vstať. Práca. Povinnosti. Spať. To je všetko?! Je toto ozaj ten dôvod, prečo bolo stvorených 7 miliárd životov? Naozaj len preto, aby sme každý žili vo svojom stereotype a ani navzájom nekomunikovali?! Nezamysleli ste sa niekedy nad tým, že život nám bol pridelený len raz a ozaj žijeme len raz. Táto fráza je už taká otrepaná, že sa ňou kadekto oháňa, ale len až skutočne pochopíte, o čom život je, bude táto veta dávať konečne zmysel. Predstavte si umierať s pocitom, že ste pre tento svet naozaj nič neurobili, len ste sa starali o to, aby ste prežili, nikomu ste nikdy nepodržali dvere, nikdy ste sa neprihovorili cudzincovi na zastávke, nikdy ste neurobili nič pre druhých, len sami pre seba. Krásny život, to vám poviem.
Koľko času strávime tým, že sa niekam ponáhľame, všetko ubieha tak rýchlo a my pritom nestíhame žiť. Každý si hovorí, ako si "raz kúpi dom", ako si naň "raz zarobí". Kedy je to "raz"? Kedy chceme riskovať, ak nie dnes? Zajtra už môže byť neskoro. Čo ak vás zajtra zrazí auto, kedy potom prde vaše "raz"?

Treba myslieť na všetko. Hlavne na váš život. Každý žije tak, ako si to zariadi, respektíve žije pre seba. Preto vás prosím, áno, aj teba, čo čítaš tento článok; zamysli sa nad tým, či naozaj žiješ tak, ako si to želáš. Ak nie, je čas na zmenu, Nehovor si, že "raz". To "raz" je práve teraz.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Anitte Anitte | Web | 20. prosince 2015 v 10:50 | Reagovat

Krásně napsané!:)

2 Dámská móda Dámská móda | E-mail | Web | 5. května 2016 v 18:12 | Reagovat

Já bych to lépe asi neřekla, máš pravdu.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama